Akýkoľvek život by bez kyslíka nebol možný. Kyslík je najrozšírenejším prvkom na Zemi. Bohužial pre nás, najmenej kyslíka sa nachádza vo vzduchu, len 21%. V mestách a vo vysokej nadmorskej výške ešte menej.
Ľudské telo je vysoko aeróbny organizmus, v ktorom je potrebné zosúladiť prísun kyslíka na tkanivovej úrovni s metabolickými požiadavkami. A tak ako náš život priamo závisí od kyslíka aj kvalita nášho zdravia a stav nášho organizmu priamo závisí od množstva kyslíka v tkanivách, tzn. od parciálneho tlaku kyslíka v tkanivách (pO2).
Hypoxia postihne každého z nás bez výnimky len preto, že starneme
Čím sme starší, tým menej kyslíka v tkanivách máme (viď. graf). Dlhodobý nedostatok kyslíka spôsobuje hypoxiu. Hypoxia je stav ktorý nie je cítiť a preto veľa ľudí o hypoxii ani nevie. Hypoxia spôsobuje, že naše bunky nemajú dostatok kyslíka na na výrobu energie, pre všetky procesy prebiehajúce v organizme.
Graf ukazuje hlavný rozdiel medzi organizmom mladého a starého človeka. Kvôli vyššiemu parciálnemu tlaku kyslíka v tkanivách (pri 20-ročnom človeku je okolo 94 mmHg) dokáže organizmus mladého človeka rýchlejšie regenerovať, má silnejšiu obranyschopnosť, má viac energie, všetky fyziologické procesy prebiehajú efektívne a bez problémov.
Ak naše bunky nemajú dostatok kyslíka, prestávajú správne a efektívne pracovať a nekontrolovane zomierajú, čím narúša proces programovanej smrti buniek (apoptóza). Degenerácia buniek zrýchľuje proces starnutia organizmu a vedie k rozvoju degeneratívnych ochorení.
O drahocenný kyslík pripravujeme sami a ani o tom nevieme. Každodenný životný štýl, zlá životospráva s nedostatkom vitamínov, minerálov, dennej dávky tekutín, nedostatok pohybu a každodenný stres sú faktorom, ktoré nás a naše bunky pripravujú ešte o väčšie množstvo kyslíka (červená krivka).
Ako vzniká hypoxia
Hypoxia môže postihnúť kohokoľvek, v akomkoľvek veku z odlišných dôvodov. Hypoxia môže nastať aj v prípade dostatočného okysličenia krvi. Hypoxiu spôsobuje nedostatok kyslíka vo vzduchu, zníženie kapacity pľúc, zníženie schopnosti krvi prenášať kyslík do tkanív (anémia, talasemia, veľká strata krvi, arteroskleróza), zníženie schopnosti tkanív absorbovať kyslík (rôzne pľúcne ochorenia), zníženie schopnosti buniek využívať kyslík (otrava oxidom uhoľnatým, abnormálna funkcia mitochondrií) a nedostatok červených krviniek.
Hypoxia spôsobuje v tkanivách spomalenie či úplne zastavenie procesov regenerácie, liečby a hojenia rán, uľahčuje šírenie chorôb v organizme a vo veľkom sa produkuje kyselina mliečna. Kyselina mliečna mení pH v bunkách, po smrti a rozpade bunky ovplyvňuje pH celých tkanív. Ďalším dôsledkom hypoxie je strata balansu medzi reaktívnymi kyslíkovými formami a voľnymi radikálmi, čím vzniká oxidačný stres. Kyslík v organizme napomáha udržiavať zdravú antioxidačnú rovnováhu.
Okrem poklesu parciálneho tlaku kyslíka v našich tkanivách, sa s vekom znižuje aj kapacita pľúc, dochádza k tvrdnutiu a zablokovaniu tepien a malých ciev, čo výrazne ovplyvňuje schopnosť plného zásobovania tkanív kyslíkom. S vekom takisto klesá množstvo vody v našom organizme. Do 20-teho roku života tvorí voda až 80% organizmu, zatial čo množstvo vody v tele 60-ročného človeka je už len okolo 50%. Tým, že má organizmus menej vody sa krv zhusťuje. Hustejšia krv už nedokáže prejisť aj cez tie najtenšie krvné vlásočnice a nedokáže tak plne zásobiť aj tie najvzdialenejšie bunky kyslíkom.
Starnutiu sa nevyhne nikto z nás, alebo áno?
V nedávno publikovanom výskume sa tím izraelských vedcov zameral na dva kľúčové ukazovatele starnutia: na dĺžku telomérov (koncové časti hromozómov DNA) a na odstraňovanie starnúcich a nefunkčných buniek z organizmu. “Dnes sa skracovanie telomérov považuje za „svätý grál“ biológie starnutia”, povedal Efrati. Teloméry totiž neustále chránia našu DNA pri replikácii buniek, pričom sa skracujú. Akonáhle sa telomér skráti na určitú dĺžku, bunka sa už ďalej nemôže replikovať, starne a prestáva fungovať. Následne sa takéto bunky hromadia v organizme.
Päť dní v týždni po dobu troch mesiacov bolo 35 zdravých dospelých nad 64 rokov umiestňovaných do hyperbarickej kyslíkovej komory (HBO) na dobu 90 minút. Po troch mesiacoch vedci zistili, že vo väčšine prípadov sa dĺžka telomérov ostala zachovaná a dokonca v niektorých prípadoch sa teloméry zväčšili! Takisto došlo až k 37% zníženiu nahromadených nefungujúcich buniek. (Publikované v Aging journal 18. novembra).
Chronické ochorenia ako hlavná príčina úmrtnosti ľudí na svete a hypoxia
Hypoxia je dnes súčasťou mnohých zdravotných problémov a chorobných stavov, predovšetkým tých chronických. Alarmujúce je, že dnes trpí každí piati človek na svete na aspoň jedno chronické ochorenie. A až 50% z týchto ľudí trpí na ďalšie jedno chronické ochorenie. Svetová zdravotnícka organizácia definuje chronické ochorenie ako ochorenie s dlhým trvaním a všeobecne pomalou progresiou. Chronické ochorenia sú dnes hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti dospelých ľudí na celom svete. Patria medzi ne diabetes, spánkové apnoe, rakovina, mŕtvica, mozgová porážka, stukovatelá pečeň, neplodnosť, menštruačné bolesti, akné, ale môže aj za celkové zlé hojenie rán. Nové vedecké štúdie zistili neúčinnosť chemoterapie pri nádoroch s hypoxiou. Pri hypoxií je teda akákoľvek liečba výrazne menej účinná.